Po stopách Jánošíka
Secret Studio PresentsExecutive Producers Peter Leibitzer Zuzana Hudáková Peter Bališ
Screenplay by Peter Leibitzer Zuzana Hudáková
Story by Pavol Hudák
Directed by Peter Leibitzer
Martin Dulovič, Peter Macko, Lukáš Brutovský, Pavol Pribylinec, Zuzana Hudáková, Peter Bališ, Marika Lasoková, Peter Leibitzer
SYNOPSIS alebo o dokumente
Juraj Jánošík. Legenda? Mýtus? Skutočnosť? Niečo medzi tým, alebo snáď ani jedna z možností? Čo je pravda a čo sú už nánosy ľudských snov o ideáloch?
Práve touto problematikou sa za zaoberá dokument Po stopách Jánošíka. Inšpiráciou nám bola útla publikácia Pavla Hudáka s rovnomenným názvom.
Pavlovi Hudákovi patrí aj naša veľká vďaka, keďže súhlasil s funkciou odborného konzultanta, čo sa týka dobových súvislostí, kostýmov a rôznych detailov, potrebných na verné zobrazenie tejto historickej postavy. Samozrejme, počas nakrúcania sa nám nevyhli ani rôzne komplikácie v podobe nedostatku filmovacích priestorov, malých kostýmov a časových stresov. Našťastie sme natrafili na ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť mladým filmárom, idúcim za svojím snom.
V prvom rade je to vyššie spomenutý Pavol Hudák, vedúca ľudového súboru Venček pani Baranová s dcérou, ktoré sa nebáli zveriť nám kroje a iné rekvizity ako džbány, koberce, lyžice, atď. Nesmieme zabudnúť ani na tetu Emu a jej dokonalú, starožitne zapratanú pivnicu a 600- ročnú Bibliu, ktorá bola na výstave až v Levoči! Krčma Tatran si za poskytnuté externé interiéry môže pripísať zlatú medailu. Vďaka patrí i Palkovi Pribylincovi za jeho božský pokoj pri rozvážaní štábu na miesto činu.
Kým však prejdem k detailnejšiemu opisu nakrúcania, dovoľte mi spomenúť /ne/hercov, ktorí sa podieľali na vzniku tohto dokumentu. V hlavnej úlohe sa predstavil Martin Dulovič ako Juraj Jánošík / a zároveň otec Jánošík/. Martin ako jediný z uchádzačov prešiel náročným konkurzom, počas ktorého sme zohľadňovali predovšetkým vzhľad a fyzickú podobu s Jánošíkom. Miniroličky si strihli aj Peter Macko, Lukáš Brutovský ako členovia družiny, Palko Pribylinec ako strážca v čiernom kábáte počas súdneho procesu, Peter Bališ ako sudca bez hlavy, Mary Lasoková ako mladý Jurko Jánošík a Zuzana Hudáková /inak maskérka, kostymérka, producentka, skrátka dievča pre všetko/ si zahrala krčmárkinu ruku, barónkinu ruku a šuhaja prítomného pri Jánošíkovej prísahe.
Myšlienky, predchádzajúce nakrúcaniu, sa začali formovať najprv v hlave Pavla Hudáka, ktorý svojím historickým entuziazmom nakazil i svoju dcéru, teda mňa. Bola to len otázka času, kedy sa celý nápad dostane k Petrovi Leibitzerovi. Všetko sa zomlelo pomerne rýchlo a 12. februára nás /Petra, Mary, Martina a mňa/ Palko Pribylinec doviezol ku kubašským vlekom, kde sme sa v treskúcej zime prezliekali v letnom stane do tenkých krojov. Podrobnosti, ktoré by si náhodný divák nemusel všimnúť, ako napríklad to, že Martin mal namiesto vybíjaných čižmičiek obuté vlastné kanady, nebudem spomínať... .
Nútená pauza prerušila našu plodnú spoluprácu, čo však vôbec nebolo na škodu, práve naopak, tento čas pomohol celému projektu dozrieť a získať kompletnejšiu podobu. Keďže Juraj Jánošík určite nebol žiaden askét, v dokumente nemohli chýbať krčmové scény, za čo ešte raz srdečne ďakujeme Tatranu. Kulisy, akoby vystrihnuté z veľkofilmu /poskytnuté detským ľudovým súborom Venček/ dopĺňali atmosféru divokej zábavy troch zbojníkov. Pivo tieklo potokom, kvôli opakovaniu scén, aj kvôli niečomu inému...Dátum 3.7. 2006 sa odteraz môže hrdiť prívlastkom Deň krčmových scén.
Zabudnúť nesmieme ani na celodenné pátranie po koreňoch Jánošíka a to konkrétne v jeho rodisku Terchovej. Počas tohto sparného dňa/ 25. júna 2006/ sme videli Jánošíkov rodný dom, kulisy z veľkofilmu Jánošík, ktoré sme elegantne využili a rôzne ľudské osudy /napr. ten, keď na mol spitý občan vyliezol z búdy zvanej krčma a skôr ako stihol naštartovať svoju škodovku, zaspal na sedadle/.
Skrátka a dobre, nádherné scenérie sa nám výborne hodili do konceptu.
V jedno skoré augustové ráno /možno až príliš skoré/ , presnejšie 22. augusta 2006, sme pobalili kroje, techniku a ľudí a vybrali sme sa smer kameňolom. Mystické scény Jánošíkovej prísahy sa striedali s akčným lezením po skalách. Tejto časti nakrúcania sme sa zúčastnili štyria- Peter, Zuzana, Martin a Maco.
Večery 27-meho a 29-teho augusta 2006 sme trávili v tmavej, zaprášenej a priam okultnej pivnici patriacej tete Eme zo Spišskej Soboty. Z horiacej fakle nás síce trochu zadúšalo, ale čo človek neurobí pre dobrý záber, že? Všetci zúčastnení sme obdivovali Martinovu odvahu, že v celkom slušnej zime neváhal stáť polonahý a bosý s make- upom na tvári a hrudi.
Dokument Po stopách Jánošíka je určený všetkým, ktorí by sa chceli o pravdivej histórii Juraja Jánošíka dozvedieť viac, ako sú len všeobecne rozšírené legendy o zlodejovi a zabijakovi. Dúfam, že sa tak ako ja tešíte na jeho premiéru.
Z. Hudáková